Předchozí Další

Pozerať fotogalériu

Rozhovor s kapelou Váhovanka

dňa 3. decembra 2013 v televízii Šláger TV - "Dotazník"

      Dňa 7.12.2013 uviedla televízia Šláger TV program, ktorý natočila s kapelou Váhovanka len štyri dni predtým - v utorok 3.12.2013. Chcel by som vo stručnosti všetkým, čo tento program nesledovali, priblížiť jeho obsah a tým, čo sa dívali, znovu pripomenúť jeho priebeh.

      Obsahom programu boli otázky a odpovede na niektoré aktuálne otázky a moderoval ho Kamil Barták z Novej Galánečky. V priebehu programu bolo odvysielaných celkom 8 pesničiek z nového DVD „Verná láska“, ktoré bolo vydané pri príležitosti 20. výročia vzniku kapely. Týmito pesničkami sa nebudem zaoberať, lebo si ich každý môže vypočuť z uvedeného DVD, alebo sa nachádzajú ukážky na inom mieste tohto webu. Ani otázkam „Odkud vlastně kapela Váhovanka přijela?“ alebo „historie kapely je jak dlouhá?“, či „jste pořád v té stejné sestavě?“ nevenujem tu pozornosť, lebo odpovede nájdete tiež na inom mieste tohto webu.

      „Jaký je pan kapelník?“, zaznela ďalšia otázka. K odpovedi mala snahu Monika Michalková, ale nakoniec všetko zachraňoval donér kapely, Ladislav Žiško. Celú odpoveď charakterizuje hneď prvá veta: „no on je taký svojrázny, čo si zaumieni, to aj splní! A to je len na prospech našej kapely.“ A všetci len mlčky prikyvovali. A skutočne na tom, aká je úroveň súčasnej kapely, má primariát Jozef Horňák, ktorý však nezabudol na inom mieste podotknúť, že zásluhu na úspechu má celá kapela a nezabudol im za to poďakovať. K tomu Kamil Barták dodal: „kapelník bez kapely by vlastně existovat nemohl“.

      Veľmi sympatická bola Bartákova otázka „co děvčata, co spěvačky, jak vy jste spokojeny s panem kapelníkem?“ a dodal: „děvčata mě žádala, abych jim nekladl žádnou otázku. Samozřejmě to se dá pouze slíbit, nikoliv splnit“. Nakoniec sa predsa len ujala odpovede Monika: „No, je na nás prísny, ale dá sa to vydržať. Je to dobrý človek a inak by to nefungovalo“. „A za jak dlouho musíte umět text nové písničky zpaměti?“, znela ďalšia otázka. „Za jednu skúšku by bol najradšej, aby sme to vedeli“, hovorí na to Monika, ktorá sa rozhovorila a bolo len otázkou času, kedy padne otázka na repertoár kapely. „Kolik máte v repertoáru písniček?“, pýta sa Kamil. "Fúúha", znie stručná odpoveď Moniky. Z odpovede kapelníka Jozefa Horňáka vyplynulo, že repertoár kapely obsahuje okolo 700 pesničiek, ktoré má kapela nacvičené a skutočne ich aj pri rôznych príležitostiach všetky hrá. "Vždy sa snažíme hneď na začiatku nabudiť u divákov dobrú atmosféru a zahráme im to, čo si želajú", hovorí kapelník.

      „Jak slaví Váhovanka Vánoce“, vyslal Kamil Barták ku kapele ďalšiu otázku. Vyčerpávajúcim spôsobom odpovedal Laco Žiško. Parafrázoval by som to takto: „Na Vianoce chceme byť so svojimi rodinami. Veď celý rok sa trmácame po vlasti slovenskej i zemiach českých a aspoň v túto dobu im to chceme vynahradiť. A býva aj také stretnutie, kde si povieme kde sme hrali, čo sme hrali, ako sme hrali a kde ešte budeme hrať. 23. lebo 27. vyjdeme všetci pešo ako turisti na Inovec a kto to nezvládne, toho vyvezieme“. A k tomu kapelník dodáva, že asi pred tromi týždňami sa na tejto chate stretli všetci pri príležitosti Lacových osláv pekného životného jubilea - 70-tych narodenín. Všetci spolu sa pobavili, zahrali si, zaspievali a skrátka neprišli ani susedia a okoloidúci turisti. Kamil dodatočne poprial harmonikárovi Lacovi k tomuto krásnemu životnému jubileu a určite môžem dodať aj za všetkých návštevníkov webu: „Dodatočne všetko najlepšie, blahoželáme a prajeme mnoho zdravia, aby sme ešte dlho mohli počúvať Tvoje krásne melódie!“

      „Zeptám se, a co autorské a textařské zázemí kapely?“ Odpoveď kapelníka bola stručná a jednoznačná: Najväčšiu zásluhu na tom má bassgitarista Emil Cingálek, ktorý robí fantastické texty a návrhy na hudbu, ktorú potom spoločnými silami dotvoríme. Pritom všetky pesničky na vydaných CD nosičoch sú z vlastnej dielni. Väčšiu časť pripravil Emil Cingálek, niekoľko skladieb pridal aj Laco Žiško a bývalý kapelník Štefan Dobiáš, autorom niekoľkých skladieb je aj terajší kapelník. Je nutné dodať, že u všetkých pesničiek tak, ako ich poznáme z vydaných nosičov, patrí aranžmán a konečná úprava súčasnému kapelníkovi Jozefovi Horňákovi. Zatiaľ je vydaných asi 48 skladieb. Mnoho ďalších nových pesničiek je nachystaných (tak na 2-3 CD-čka) a čakajú na vydanie. Hlavnou prekážkou sú financie.

      Odpovediam sa však nemohli vyhnúť ani „dievčence“. Na priamu otázku pre Alenku Minárikovú „jak dlouho ty spíváš s kapelou ... a já vím, že nespíváš jenom s Váhovankou?“ už musela odpovedať sama. Do kapely prišla asi pred jeden a pol rokom, a spieva už 40 rokov s dychovou kapelou „Bodovanka“. Tam spolu spievala 15 rokov aj s Monikou Michalkovou a tu je možno hľadať aj pôvod jej príchodu do Váhovanky. „Je tu super partia, človek si tu odpočinie, zabudne na všetky starosti“, dodáva k tomu Monika. A potvrdzuje to aj Kamil Barták, keď hovorí, ako ju ľutujú pred jeho otázkou, keď sa zozadu ozve „Alenôčka moja!“ (a nebudem asi ďaleko od pravdy, keď ten výraz prisúdim Dušanovi). Obidve speváčky sú nielen dobré a sympatické speváčky, ale sú aj dobré kamarátky. Charakterizuje to vyjadrenie jednej z nich, ktoré som si poznamenal pri inej príležitosti: „... keď jedna urobí nejaký pohyb, tá druhá vie, čo bude nasledovať...“, potom sa objavila na tvári jednej aj druhej slza dojatia a nakoniec spočinuli vo vzájomnom objatí. Dokladom pravdivosti týchto slov je aj tanečná kreácia na záver pesničky „Veselá deva“, ktorá okrem iných zaznela aj v tomto „Dotazníku“. Ja by som to celé zhrnul do týchto slov:

„Pri spievaní naše duše sú len jedna,
naše telá pritom len jedna myseľ ovláda,
aj keď naše hlasy z dvoch hrdiel vychádzajú,
tak pôvod všetky tieto slová len v srdci hľadajú,
aj keď pieseň každá dvoma hlasmi znie,
tak príbeh zo života jeden hlas len vypovie.“

      Priama otázka neminula ani Dušana Stehlíka - tenoristu kapely. Dušana môžeme vidieť na obrazovke ešte s inou kapelou, kapelou Vlčovanka, v ktorej bude na budúci rok oslavovať 40 rokov !!! svojho účinkovania. Do tejto kapely prišiel v dobe zrodu jej detskej odnože - malého detského dychového orchestru, ešte ako 10-ročný chlapec (dodávam ja) a stala sa jeho srdcovou záležitosťou. A môžem prezradiť i to (aj keď on to sám nepovedal), že sa v tejto kapele vypracoval na jej umeleckého vedúceho. S Váhovankou spolupracoval ešte niekedy v 90-tych rokoch, keď ešte táto fungovala vo väčšom obsadení (teda ešte Váhovanka Jozefa Horňáka) a v tejto kapele je už päť rokov. Samozrejme Dušan musel priznať, že bol 20 rokov profesionálnym hráčom v posádkovej hudbe Trenčín (až do jej zrušenia).

      „Je čas vánoční, je to doba přání, je to doba gratulací do toho dalšího roku, tak se zeptám na přání Váhovanky“, to bola posledná otázka Kamila Bartáka. „Aby sme mali viac a viac verných a vďačných poslucháčov“, začal s odpoveďou Jozef Horňák, „aby naša popularita bola nielen na televíznej obrazovke, ale aj v éteru“, pokračoval. A na úplný záver, opäť za tichého prikyvovania všetkých členov kapely, poprial kapelník všetkým divákom a priaznivcom šťastné, veselé a pokojné Vianoce, poprial im do nového roku mnoho zdravia, ako najväčšieho daru, čo človek môže mať. A to kapelník dobre vie o čom hovorí. A poslednými slovami „Já vám moc děkuji za to, že jste přijeli ... a až pojedete spátky na to krásné Slovensko a dovolím si říct, že naše Slovensko, aby jste i ty kilometry urazly šťastně a abychom se ješte tady někdy opět setkali...“, sa Kamil Barták rozlúčil s celou kapelou.

      A já jen mohu dodat „aj na to moje rodné Slovensko!“

Späť hore